Ružové korenie

Ružové korenie sa pre svoj vzhľad často považuje za typ čierneho korenia. Líšia sa však nielen chuťou, ale aj botanickým pôvodom.

Rosa Beeren in einer Schüssel und auf einem Löffel

Ružové korenie ako korenina

Na rozdiel od čierneho korenia a jeho variantov nie sú guľôčky ružového korenia, ktoré majú veľkosť hrášku, vôbec štipľavé. Svojou sladkou, aromatickou, mierne drevitou chuťou a terpentínovou vôňou skôr pripomína borievku. Hoci je jeho chuť iná, až do 60. rokov 20. storočia sa používalo ako náhrada za čierne korenie. Ružové korenie je obzvlášť populárne v takzvanej „nouvelle cuisine“, ktorej imponuje jeho lahodná chuť a jasnočervená šupka. Tento typ kuchyne sa zameriava na zachovanie pôvodnej chuti jedla a jeho atraktívnu prezentáciu.

Výrobky obsahujúce ružové korenie

Použitie

Osobitá chuť ružového korenia sa používa na zvýraznenie morských plodov, hydiny, zeleniny a ľahkých omáčok – a netreba zabúdať ani na dezerty a čokoládu. Pridaním ružového korenia môžete zaujímavo oživiť aj drinky a kokteily, ovocný punč a džin s tonikom. Korenie dostanete kúpiť nielen sušené, ale občas sa dá nájsť aj naložené v slanom náleve. Chuť ružového korenia sa uvoľní len drvením alebo mletím. Vcelku tak plní len dekoratívnu funkciu. Chuť ružového korenia nie je odolná voči teplu, preto je najlepšie ho pridať až tesne pred podávaním jedla. Používať ho treba s mierou.

Tip!

Ružové korenie možno jesť vcelku. Narozdiel od čierneho korenia a jeho variantov totiž nie je tvrdé.

Súvisiace recepty

30—40 Min
Malinový tarte flambée s mäkkým syrom
30—40 Min Stredná

Rastlina

Poprovec brazílsky, z ktorého ružové korenie pochádza, nie je nijako spriaznený s čiernym korením. V skutočnosti patrí do čeľade obličkovcovité, rovnako ako mangovník. Tento vždyzelený strom je veľmi nenáročný na starostlivosť, preto sa často používa ako okrasná drevina, najmä v Taliansku. Dorastá do výšky až 9 metrov a v súčasnosti sa pestuje najmä na Réunione a v Brazílii. Do Európy sa táto rastlina po prvýkrát dostala v 16. storočí z Brazílie a jej ružové plody sa až do 60. rokov 20. storočia používali ako náhrada za čierne korenie. Ešte aj dnes sa často pridávajú do zmesí farebného korenia.