Perník a jeho história

Dlhá trvanlivosť bola vždy jednou z veľkých výhod perníkov. Skutočnosť, že perníkové cesto neobsahuje takmer žiadne prísady podliehajúce rýchlej skaze, znamená, že si ho môžete vychutnávať dlhú dobu. To ocenili už v starovekom Egypte, kde ľudia začali miešať med s korením a chlebovým cestom. Podobný recept zvolili aj mnísi v stredovekej Európe, ktorí tiež predpisovali perník ako liek. Tradícia pečenia perníkov sa rozšírila po celej Európe, pričom každá krajina si vytvorila vlastné varianty. Ľudia oceňovali nielen to, že sa perník mohol piecť do zásoby, ale aj jeho lahodnú chuť.

Perník je v rôznych krajinách a regiónoch známy pod rôznymi názvami – dokonca aj v slovenčine existujú dva výrazy – medovník a perník. Podľa rôznych historických prameňov má perník pôvod v Nemecku. Na Slovensku sa perník začal vyrábať až koncom 14. storočia a keďže koreniny boli veľmi drahé, považovali sa za veľký luxus a ľudia ich konzumovali najmä počas sviatkov.

V angličtine je perník známy ako „gingerbread“. V nemčine napríklad „Labekuchen“ alebo „Lebenskuchen“ sa vyskytujú na juhu a západe Nemecka, zatiaľ čo na východe sa ustálil výraz „Pfefferkuchen“.
Mimochodom, pečenie perníkov bolo kedysi samostatným remeslom, ktorým sa zaoberal tzv. „Lebküchler“ alebo „Lebzelter“. Aj v súčasnosti sa ešte stále nachádza mnoho pekární perníkov.

Perník sa skladá z niekoľkých základných ingrediencií a jemne vyváženej zmesi korenín. Do cesta sa pridáva múka, cukor a med, občas sa pridajú vajcia na dochutenie. Charakteristická chuť sa dosiahne až výberom korenia. Hlavnú úlohu zohráva škorica, zázvor, klinčeky, muškátový oriešok a aníz. Korenie sa líši v závislosti od regiónu a osobného vkusu. V každom prípade zloženie zmesi korenín inšpiruje aj k radosti z experimentovania.

Ak chcete hrať na istotu, môžete použiť už pripravené zmesi korenia. V spoločnosti Kotányi napríklad nedáme dopustiť na našu osvedčenú medovú zmes korenia na perníky, ktorá pozostáva z celkovo jedenástich ingrediencií: Škorica, muškátový oriešok, koriander, zázvor, fenikel, klinčeky, nové korenie, aníz, badián, čierne korenie a semienka kardamómu dodávajú jedinečnú chuť a nezameniteľnú vôňu, ktorá okamžite navodí vianočnú atmosféru.

Ak chcete pripraviť lahodný perník, potrebujete trochu trpezlivosti – výsledok však stojí za všetku námahu. Pár tipov vám určite pomôže k dokonalosti vašich perníkov.

Používajte vysokokvalitné suroviny! Je jasné, že koreniny, ktoré používate, sú dôležité. Uistite sa, že koreniny sú čerstvé a najkvalitnejšie (nepoužívajte minuloročnú zmes perníkov), aby váš perník získal intenzívnu chuť. Nešetrite však ani na kvalite medu – slúži ako dôležitý nosič chuti.

Nechajte cesto odpočívať! Počas vianočného obdobia možno budete chcieť trochu spomaliť. To platí aj pri pečení perníkov. Čím dlhšie bude cesto odpočívať, tým viac si pochutnáte na hotovom perníku. Necháme aspoň hodinu odležať, alebo si pripravíme večer a necháme cez noc prikryté potravinovou fóliou. Ak máte možnosť, cesto môžete nechať odpočívať aj dlhšie – až niekoľko dní!

Pečieme pri nízkych teplotách! Podobne ako cesto, neponáhľajte sa. Perník je lepšie piecť pri nízkych teplotách, aby zostal zvnútra pekný vlhký. Presný čas pečenia vždy závisí od hrúbky cesta. Ako zistiť, kedy ho môžete vybrať z rúry? Pritlačte prstom na cesto a sledujte, čo sa stane. Ak sa cesto po vyvinutí tlaku vráti do pôvodnej polohy, je všetko hotové. Ak jamka zostane, cesto ešte potrebuje nejaký čas pečenia.

Dajte do krabice! Keď už perník dopečiete, býva už tvrdý. Vlhkosť zabezpečuje, že po niekoľkých dňoch príjemne zmäkne. Najlepšie je dať vychladnutý perník do dózičky na sušienky a položiť doň polovicu jablka/pomaranča (denne vymieňať!) kôrou nadol. To dáva perníčkom nielen sviežu vôňu, ale zároveň ho robí jemným a šťavnatým.

Prajeme vám veľa šťastia pri pečení a krásne vianočné sviatky!